PoKROKu

Zdravotníctvo je rýchlo sa rozvíjajúci, dynamický sektor. Vo farmaceutickom priemysle pracujeme na vývoji nových liekov a technológií, ktoré majú potenciál zachraňovať životy a zlepšovať ich kvalitu. Termín Advanced Therapy Medicinal Products (ATMPs) zahŕňa pokrokové liečebné postupy založené na báze génovej a bunkovej terapie. Tie predstavujú novú generáciu inovatívnych terapií, ktorá prináša prevrat v liečbe mnohých ochorení a je kľúčová pre budúcnosť zdravotníckych systémov na celom svete a teda aj na Slovensku.

Na akom princípe fungujú nové liečebné technológie?

Čo prinášajú pre pacientov, lekárov a celý systém zdravotníctva?

Čo sa budeme musieť naučiť a čo zmeniť, aby sme ich vedeli používať?

 

Viac sa dozviete na našej stránke venovanej PoKROKu.

Slovenskí onkologickí pacienti sú stále bez inovatívnej liečby

Priame náklady a manažment liečby DIABETES MELLITUS

Po vzore Európskej asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu EFPIA (European Federation of Pharmaceutical Industries and Associatons), ktorej súčasťou je aj AIFP (Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu), vznikla v apríli 2019 na Slovensku platforma zameraná na diabetes mellitus (DM) - DIA platforma. Založili ju výrobcovia originálnych inovatívnych liekov, ktorí sa špecializujú na túto oblasť - Boehringer Ingelheim, Eli Lilly, MSD a Novo Nordisk. DIA platforma sa na Slovensku plánuje zamerať na oblasti, ktoré sú pre slovenských pacientov, lekárov a regulátorov najviac aktuálne.

Predchádzajúca analýza nepriamych nákladov, ktorú si môžete pripomenúť tu, bola tento rok doplnená o analýzu priamych nákladov súvisiacich s liečbou ochorenia diabetes mellitus od roku 1997-2018.

Výsledky tejto analýzy boli tento rok prezentované na viacerých odborných podujatiach, ako napr. na Predvianočnom diabetologickom kongrese, či XL Farmakoekonomike na Slovensku.

Závery analýzy:

• V štúdii boli zahrnutí len diagnostikovaní pacienti, tzn. ak by sa vzal predpoklad určitého podielu doposiaľ nediagnostikovaných pacientov, odhadovaný náklad by o túto alikvotnú časť vzrástol[1] [2].
• Perspektívne rozšírenie o komplikácie (75% z výdavkov na DM je kvôli komplikáciám DM[3]).
• Problémy s prístupom k akýmkoľvek agregovaným zdravotníckym dátam zo strany odbornej verejnosti sú dlhodobo pretrvávvajúce (dôsledkom je absencia aj len elementárnych údajov, ako absolútny počet prevalentých pacientov, celkové náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť týchto pacientov zo strany všetkých zdravotných poisťovní alebo ich sociálnej kondície).
• Je potrebné poukázať na dôležitosť takýchto informácií pre spoločnosť a apelovať na príslušné autority ohľadom dôležitosti zlepšenia čistoty a transparentnosti databázových systémov v zdravotnom sektore.
• Priame aj nepriame náklady predstavujú verejné financie, ktoré by štát mal zohľadňovať pri tvorbe zdravotnej alebo liekovej politiky a pri zavádzaní zdravotníckych technológií.
• Predkladaná štúdia poskytla odhad záťaže spôsobenej diabetom a môže slúžiť ako základ pre plánovanie opatrení a hodnotenie nákladovej efektívnosti intervencií pri DM.

 

Zhrnutie poznatkov, limitácie:

Na Slovensku je pretrvávajúcim problémom chýbajúca kvalita a kvantita informácií o zdravotnej starostlivosti pacientov, pričom najčastejším dôvodom chýbania údajov je:

• úplná nefunkčnosť registrov (napr. DM register pre dospelú populáciu)/interné špecifické problémy už existujúcich registrov (napr. AKS register),
• neochota poskytnúť údaje alebo neustále odďaľovanie zverejnenia update-u už publikovaných dát (napr. o produktoch ZS, UZS zo strany MZ SR alebo NCZI),
• legislatívne problémy (zo všetkých zdravotných poisťovní je VšZP jediná, ktorá môže sprístupniť základné informácie v obmedzenom množstve),
• technické príčiny – nezaznamenávajú sa špecifické dáta alebo sa nezaznamenávajú v potrebnej kvalite (softvér/hardvér inštitúcií spravujúcich dáta neumožňuje robiť základné štatistiky týchto údajov nad celou databázou a nedostatok ľudského kapitálu na prácu so zverenými databázami).
• rôzne inštitúcie duplicitne zbierajú, vyhodnocujú a zverejňujú tie isté údaje, avšak s inými výslednými hodnotami (MZ SR si uvedomuje pretrvávajúci problém, čoho dôkazom je aj verejné pripomienkovanie štúdie uskutočniteľnosti k Informačnému systému Konsolidavanej údajovej základne rezortu zdravotníctva zo dňa 23.11.2017, avšak informácie o pokračovaní týchto postupov nie sú verejne známe[4]),
• zverejnené údaje nemajú priloženú metodickú pomôcku s výlukami alebo aspoň s legendou k jednotlivým položkám (zaznamenávajú sa vyhýbavé odpovede na akékoľvek doplňujúce otázky týkajúce sa metodiky už zverejnených dát zo strany všetkých inštitúcií),
• zbierané údaje cez hlásenia nemajú 100% návratnosť (hlásenosť údajov diabetologických ambulancií o pacientoch s diabetom (v dátach NCZI) sa pohybuje okolo 84% (napr. v Nitrianskom kraji len 70,7% v roku 2018[5])),
• špecifické problémy v kódovaní ochorení (individuálne návyky lekárov vykazovať MKCH kódy pri zdravotnej starostlivosti na úhradu zdravotných poisťovní).

Video prezentáciu si môžete pozrieť nižšie:

-----------------------------------------------------------------------------------------------

[1] Ng (2014)

[2] Seuring (2015)

[3] Jonsson (2002)

[4] MZ SR (2011)

[5] NCZI (2020)