Maďarská cesta už aj v zdravotníctve: Ministerstvo zverejnilo vyhlášku, ktorá povyšuje šetrenie nad životy pacientov. V spojení so Štatútom pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve úplne zastaví vstup liekov.

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo 14. mája návrh vyhlášky, ktorá v tandeme so Štatútom pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve, zastaví kategorizáciu liekov aj financovanie liekov na výnimky. Ministerstvo zdravotníctva v predložených návrhoch otvorene deklaruje, že v jeho záujme je v prvom rade šetriť, až potom prichádza na rad kvalita života pacientov. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu upozorňuje, že vyhláška ide proti odbornému konsenzu a inšpiruje sa Maďarskom, ktoré je už teraz na úplnom chvoste Európy. Zároveň je v rozpore s programovým vyhlásením vlády SR, aj verejnými sľubmi ministra zdravotníctva o tom, že pacient je a bude vždy na prvom mieste.

Vyhláška ignoruje odborný konsenzus

Vyhláška, ktorú Ministerstvo zverejnilo, povyšuje nákladovú efektívnosť v hodnotení liekov ako jediné rozhodovacie kritérium o tom, či liek bude môcť vstúpiť do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. To sa prieči všetkému odbornému konsenzu a odporúčaniam, ktoré sa opakovane objavujú v publikáciách odborných inštitúcií. „Dnes máme jednoznačné dôkazy v podobe publikovaných odporúčaní od organizácií ako Svetová zdravotnícka organizácia, OECD, Európska sieť pre hodnotenie zdravotníckych technológií, či uznávaná medzinárodná spoločnosť pre farmakoekonomiku, ISPOR, že nákladová efektívnosť by mala byť súčasťou komplexného hodnotenia liekov a nie jediným rozhodovacím kritériom, ak je cieľom udržateľné a spravodlivé financovanie liekov,“ hodnotí návrh vyhlášky Iveta Pálešová, riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Ministerstvo vo vyhláške síce uvádza, že chce zvýhodniť lieky určené na ochorenia s horšou prognózou, AIFP však upozorňuje, že zadefinované očakávania nie sú reálne a v praxi nikdy nenastanú. „V analýze britského Národného inštitútu pre hodnotenie zdravotníckych technológií, NICE, sa ukázalo, že požiadavku akú vytvára vo vyhláške naše ministerstvo dokázalo medzi rokmi 2010 a 2020 splniť len 5 liekov, pričom lieky na zriedkavé ochorenia takúto požiadavku nedokážu splniť vôbec. Na základe kritérií, ktoré sú uvedené vo vyhláške neexistuje ani choroba ani liek, ktoré by ich splnili. Zároveň pri onkologickej liečbe bude štát vynakladať vyššie náklady na pacientov v neskorších líniách liečby, kedy už účinok liečby bude nižší ako v skorých štádiách, ktoré dokážu pacienta dokázateľne vyliečiť,“ vysvetľuje Pálešová.

Šetrenie na prvom mieste – aj to sa minie účinku

AIFP tiež upozorňuje, že používanie princípu nákladovej efektívnosti pri rozhodovaní o úhradách liekov môže síce prispieť k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, ale neznamená automaticky šetrenie finančných prostriedkov štátu. „Tento parameter sa zameriava na efektivitu. Tá však neznamená automaticky zvýšenie výdavkov na lieky. Navyše, v analýze vplyvov na rozpočet chýbajú akékoľvek zdrojové údaje, takže nevieme na základe čoho Ministerstvo dopady spočítalo,“ uvádza Pálešová.

To, že Ministerstvo plánuje zastaviť vstup liekov je zároveň potvrdené aj v Návrhu Štatútu pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve, ktorý bol vzatý na vedomie vládou SR, v ktorom sa uvádza, že Rada pre rozpočet bude môcť realizovať opatrenia, ktoré zamedzia zvyšovaniu výdavkov verejného zdravotného poistenia, najmä „zastavenie kategorizácie liekov, či pozastavenie úhrady liekov na výnimky.“

Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve bude mať podľa štatútu na jednej strane za úlohu zvážiť prípravu návrhu zákona o zvýšení odvodov ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, ale na druhej strane bude môcť zastaviť vstup liekov ako aj liekov na výnimky. „Obyvatelia Slovenska, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej liečbe, tak budú kombináciou týchto opatrení už úplne odsúdení na svojpomocný prístup k liečbe bez akejkoľvek pomoci či záujmu štátu. Ovplyvní to pritom nielen nové lieky, ale pacienti sa nebudú musieť dostať ani k tým súčasným, ktoré majú dnes k dispozícií,“ komentuje Pálešová a dodáva: „Tieto opatrenia, ktoré povyšujú snahu šetriť, v praxi postavia chorých ľudí do situácie, kedy často budú počuť o tom, že liek na ich ochorenie je bežne dostupný napríklad v susednom Česku, oni však nebudú mať na taký liek ani nárok ani okamžitý prístup. Trendom sa tak stanú ešte viac verejné zbierky a čakanie na liečbu sa predĺži – napriek tomu, že už dnes sme úplne na chvoste a čakáme na nové lieky 797 dní, kým priemer v EÚ je 578 dní.“

AIFP navyše dodáva, že Štatútom nastavená priorita šetrenia v oblasti liekov a úplnom zastavení ich vstupu sa zameriava na oblasť, ktorá spolu s dietetickými potravinami reprezentuje len 19% z rozpočtu výdavkov verejného zdravotného poistenia. „Máme za to, že pri dostatočnej snahe identifikovať úspory aj vo všetkých ostatných položkách rozpočtu nebude musieť ministerstvo riskovať životy pacientov,“ vyzýva kompetentných Pálešová.

Inšpirujeme sa Maďarmi, ktorí patria medzi najhorších v EÚ

Vyhláška a následne jej objasnenie v dôvodovej správe uvádza, že si ako vzor vybrala Maďarsko z dôvodu „hľadiska ekonomickej, spoločenskej a kultúrnej podobnosti Maďarska a Slovenskej republiky.“ Maďarsko je však vo viacerých zdravotníckych ukazovateľoch na chvoste EÚ.  Je napríklad na prvom mieste s najvyššou úmrtnosťou na onkologické ochorenia. „Vo všetkých ukazovateľoch – či už je to dĺžka života, alebo kvalita života prežitého v zdraví, Maďari za posledné roky klesajú. Zároveň klesajú aj  každý rok za posledné tri roky v dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov. Prečo sa inšpirujeme touto krajinou a nie tými, čo sú na tom preukázateľne lepšie, ako napr. Česká republika, Slovinsko, ale už aj Bulharsko, nehovoriac o krajinách západnej Európy, nám nie je vôbec zrejmé,“ komentuje situáciu Pálešová.

Vyhláška je síce založená na maďarskej hodnote pre vstup liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia, ignoruje však fakt, že v Maďarsku je 74% liekov dostupných na základe výnimkového zoznamu liekov, pri ktorých sa nezohľadňuje, či sú nákladovo efektívne, ale zohľadňujú sa iné kritériá. Pri onkologických liekoch či liekoch na zriedkavé ochorenia je Maďarsko dokonca úplne závislé na systéme výnimiek. Slovenské ministerstvo však plánuje v rámci tvorby zdravotníckeho rozpočtu lieky na výnimku úplne zastaviť. „Z pohľadu výrobcov liekov sa týmito opatreniami zo Slovenska stane krajina, ktorá verejne deklaruje, že o nové lieky nemá záujem. Ovplyvní to vôľu investovať, ale aj poskytovať liečbu v rámci rôznych programov milosrdnej liečby, či klinického výskumu. Z iných krajín pritom vieme, že dnes sa na rozpočet na inovatívne lieky pozerajú úplne opačne: nie ako na náklad, ale ako na investíciu do toho, aby ľudia mohli byť čím skôr po chorobe ekonomicky aktívni. Vyzývame preto ministra, aby vyhlášku nepodpísal a odmietol ju ako celok,“ uzatvára Pálešová.

Kontakt pre médiá:

Martina Medová

+421 918 181 218

Martina.medova@aifp.sk